Kocurov svet

Túžil som po tom aby som úspešne dokončil školu, naháňal som sa za vidinou blahobytu, už som sedel v kresle, na stole som mal plnotučnú horčicu - kremžskú a dve nožičky párkov. K tomu v mojich predstavách svietilo na stole aj pivko. No a blahobyt je preč. Teraz môžem len muklovať, nebude zo mňa pán inžinier, budem len kvalitný produkt na ovládanie čakanu.



Svet zlích (dúfam, že dobre umiestnený nominatív množného čísla v slove zlý) ľudí mi otvoril svoju plnú náruč. Teraz budú po mne kričať, budem musieť muklovať (dreť, makať, fŕkať, šlapať, mastiť, plieskať) a spotený budem lahýnať do mojej tvrdej postele. Nie, nie, žiadny luxus, nič také. Čaká ma už len to zlé. Dobré už bolo - prejavil sa pocit sebaľútosti.





Môj sen o dôchodku s pekným cylindrom a vybíjanou paličkou od Armanniho je už iba minulosťou. Nič také sa proste diať nebude. Nebudem sa môcť tváriť dôležito, pretože nebudem nikto. Budem len ďaľší mukel, ktorý bude muklovať na takých akým som chcel byť ja. Lenže sa mi to nepodarilo, kvôli pánovi profesorovi. Nie! Necítim nenávisť, pretože keby som sa pripravil lepšie mohol som skúškou prejsť. Druhý raz to už neskúsim, nemám dostatok financií.



Ostal mi už len ten môj nádherný povraz z čias detstva, keď som ním uväzoval susedovu korytnačku o prašiak. No a dnes o ten prašiak zavesím niečo iné. Áno, kruté časy nastali. Zbohom moje radostné myšlienky :-(